Prvý deň letných prázdnin znamená pre väčšinu detí začiatok zabúdacieho procesu. Miesta, kam sa s ľahkosťou odhodili školské tašky, zostanú viac ako zaručene nedotknuté počas celých dvoch mesiacov, pokiaľ sa niekto neodváži nazrieť dnu, či tam náhodou nezostala nejaká nedojedená desiata či iný nevedomky zrodený organický život. Inak však leto patrí voľnosti, hrám a zábave.
Ak je to tak, prečo by sme tieto školopovinné dušičky mali zaťažovať pripomienkou, že škola v tom septembri naozaj nezmizne? A prečo ich vôbec trápiť nejakým učením počas leta, keď ho majú v škole až-až? Na tieto otázky sa pýta mnoho detí aj ich rodičov a medzi nimi taktiež redaktorka časopisu SME, Michaela Dúbravka Džomeková. Poďme sa teda na to letné doučovanie pozrieť zblízka.
V čom je vzdelávanie počas leta iné ako počas školského roka?
Ak vzdelávanie nechápeme ako „bifľovanie“ poučiek, ale ako komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa, potom sa letné kurzy v našom vzdelávacom centre príliš nelíšia od kurzov realizovaných počas školského roka. Samozrejme, deti sú najmä počas prázdnin nastavené na oddych a hru – o škole poväčšine nechcú ani počuť a doučovanie často vnímajú ako trest za nejaké ich „školské resty“. Z toho dôvodu je nevyhnutné správne ich motivovať k spolupráci už na samotnom začiatku kurzov. Keďže deti u nás nie sú známkované za svoj výkon ako v škole, musíme hľadať oveľa efektívnejšie spôsoby, aby v sebe objavili chuť rozvíjať sa po všetkých stránkach. Najväčší úspech potom je, keď sa dieťa vzdeláva preto, že chce, baví ho to, nie preto, že musí. No a to na ňom odhalíte hneď.
Ako pristupujete k „letnému“ doučovaniu vo vašom centre? Odlišuje sa od toho, ako k nemu pristupujete počas školského roka?
Keďže bazírujeme na individuálnom prístupe, ani jeden kurz nie je vedený podľa nejakého štandardizovaného kľúča. Dalo by sa povedať, že koľko máme žiakov, toľko rôznych je aj kurzov, aj keď ich zamerania môžu byť totožné (napríklad príprava na prijímačky či Testovanie 9). Štýl vyučovania je vždy prispôsobený typu žiaka – jeho reakciám, očakávaniam a požiadavkám. Ak niečo funguje u jedného, nie je to vôbec záruka, že rovnaký efekt dosiahnete aj u druhého dieťaťa. Aj keď počas školského roka sú kurzy zo slovenčiny, angličtiny, matematiky či biológie obsahovo zamerané na dosiahnutie nejakých vzdelávacích cieľov (napr. na zlepšenie známky, úspešné prijímačky na stredné školy a gymnáziá, testovania, úspešnú maturitu a pod.), ich primárnym cieľom je rozvoj mäkkých zručností nevyhnutných pre budúce uplatnenie sa na trhu práce (komunikačné schopnosti, kreativita, flexibilita, sebahodnotenie, kritické myslenie a mnoho iných zručností). Kľúčová je pri týchto cieľoch najmä psychická pohoda detí aj lektorov. Počas leta máme viac priestoru na ešte kreatívnejšie prepájanie výučby týchto predmetov s komplexným rozvojom osobnosti, čo umožňuje koncept globálneho vzdelávania.
Prečo by sa podľa vás malo dieťa počas leta ďalej učiť?
Vzdelávanie je celoživotný proces. Ak by sme sa prestali vzdelávať, zasekli by sme sa v určitom bode, zatiaľ čo svet okolo nás by sa naďalej vyvíjal obrovskou rýchlosťou, ktorej by sme určite nestačili. Vzdelávať sa znamená držať krok. A to bez ohľadu na vek a ročné obdobie.
Mali by sa vzdelávať vo veciach, ktoré im nešli, alebo radšej rozvíjať oblasti, ktoré ich bavia?
Ideálny prípad je vzdelávať sa v tom, čo pociťujeme ako náš nedostatok, ale spôsobom, v ktorom vynikáme. Ak by však dieťa venovalo všetok svoj čas a energiu výlučne tomu, čo ho nebaví, mohlo by to viesť k potlačeniu jeho skutočného potenciálu a vytvoreniu silného základu pre odpor voči danému predmetu či vzdelávaniu ako takému. Kľúčová je preto rovnováha. Každé dieťa má na niečo talent, našou úlohou je odhaliť ho, aby sme túto silnú stránku mohli pretaviť do rozvíjania slabšej oblasti. Takže rozvoj je v tomto prípade obojstranný. Efektívne vzdelávanie je totiž založené na vybudovaní si pozitívneho vzťahu k predmetu, ktorý sme doteraz vnímali ako strašiaka. Ja som napríklad vždy bola tou žiačkou, ktorá síce mala jednotky z matematiky, ale za každou známkou stálo veľa úsilia a stresu. Racionálny svet čísel bol pre mňa až príliš vzdialený, no stovky diskusií s našimi zanietenými lektormi a lektorkami matematiky mi až v dospelosti ukázali, že práve tie čísla, s ktorými som vždy tak bojovala, sú fascinujúce, pretože sa nachádzajú všade, kam sa pozrieme. Dokonca – alebo najmä – aj v takej kreatívnej sfére, akou je umenie.
Počas tohto leta sme sa zamerali najmä na hravé kurzy pre deti z 1. stupňa, takže o zábavu na hodinách bolo postarané. No naším cieľom bolo, aby deti zo septembrového nástupu do školy nemali strach. A to sa nám, verím, podarilo.
