Spolu nám to ide lepšie – výhody skupinového vyučovania

Spomínate si na tie staré školské časy, keď vám každá „malá“ jednotka mohla znížiť riziko prúseru na rodičovskom? Ja to mám pred očami ešte aj dnes…

„Prvý, kto za mnou príde so správnym výsledkom tejto lineárnej rovnice, dostane jednotku!“

Ruky studenejú, zvyšuje sa pulz. Zvedavo sa obzerám okolo seba, aby som skontroloval konkurenciu. Kalkulujem, či sa mi vôbec tá snaha oplatí. Triedny génius už niečo čarbe na papier a s ním aj 70 % spolužiakov. Zvyšok hrá nechápavý očný ping pong medzi tabuľou a učiteľom a tých pár jedincov, medzi ktorými zvyknem byť aj ja, rozmýšľa, či sa nachádza v správnej triede a vôbec ročníku.

Ale tu ide o viac ako len o jednotku. Som od prírody súťaživá bytosť. Ani pri Človeče, nehnevaj sa! nepoznám priateľa, nehovoriac o rivalite v Mestečku Palermo… A učiteľ chce mať jedného víťaza. To znie ako súťaž. Takže idem.      

Pravdepodobnosť mojej výhry je 1:23, ak nerátam Joža, ktorý sa asi zabudol na véckach. To nie je zlé. Ale poznáte ten pocit, keď sa potrebujete na niečo maximálne sústrediť a práve vtedy vám v hlave začne vyhrávať nejaká stará odrhovačka? Ja to tak mám, keď som pod stresom a ešte k tomu v časovej tiesni. „Céčka, ja sbírám céčka, není to léčka.“ No to je koniec.

Génius sa postavil a ďalšie hlavy spolu s ním. „Správne, Jakub!“ No jasné, ako inak. So samoľúbym úsmevom a ďalšou – pre neho už zbytočnou – jednotkou si opäť sadá na stoličku.

Tak to bola ale blbosť! Ako sa môžem porovnávať s niekým, kto má také IQ? Nabudúce sa ani nebudem snažiť.

A teraz trochu inak.

Z učiteľovho látkového vrecka som si vytiahol papierik v tvare trojuholníka, Jano si vytiahol štvorec, Lenka zase kruh… A takto to išlo ďalej. Hmm, toto asi niečo znamená.   

„Rovnaké geometrické tvary vytvoria 4-členné tímy. Vašou úlohou je nielen spoločný výpočet tejto lineárnej rovnice, ale aj jej vysvetlenie pred ostatnými spolužiakmi. Skupina, ktorá bude pripravená s výsledkom, sa prihlási.“

Ja, Zdena, Ľuboš a Dušan. Priemerná známka našej trojuholníkovej partie je 2,5. Síce sme neboli nejakí matematickí géniovia, ale keď sme dali hlavy dokopy, výsledok sa objavil takmer hneď! Dokonca sme boli druhí! Naša prezentácia postupu asi tiež nebola najhoršia, lebo sme dostali jednotky. A okrem nás učiteľ oznámkoval aj tie skupiny, ktoré prišli s rovnakým výsledkom a vysvetlením, len o niečo neskôr.

Počkať, toto bola súťaž? Pán učiteľ, vy ste ale lišiak!

Niekoľko sociálno-komunikačných schopností, ktoré rozvíja skupinové (kooperatívne) vyučovanie:

1. schopnosť požiadať o pomoc,
2. komunikovať bez ponižovania druhých,
3. zhrnúť názory skupiny,
4. kriticky myslieť,
5. prispievať vlastnými myšlienkami,
6. chváliť a povzbudzovať,
7. rešpektovať ľudí.

„V kooperatívnom vyučovaní sa žiaci spoločne usilujú o to, aby všetci členovia tímu dosiahli stanovený cieľ. Výsledky výskumov o účinkoch kooperatívneho vyučovania na žiakov hovoria, že žiaci si viac pamätali, boli schopnejší tvorivo myslieť, lepšie dokázali pochopiť druhých a mali lepšie sebapoňatie než žiaci, ktorí sa s kooperatívnym vyučovaním stretávali málo alebo vôbec.“

PASCH, M. a kol.: Od vzdělávacího programu k vyučovací hodině. Praha: Portál, 1998

Aký typ výučby si zvolíte vy?