Je Slovensko krajinou, v ktorej má mladý človek chuť zostať?
Alebo je to len miesto, z ktorého sa odchádza hneď pri prvej príležitosti?
Presne tieto otázky sme si kládli počas novembrového víkendu v Zaježovej na workshope Sokratovho inštitútu Táto krajina (nie)je pre mladých. Dvadsať mladých ľudí, jedno miesto, množstvo pohľadov a spoločná téma – budúcnosť. Budúcnosť Slovenska aj tá naša osobná.
Pre mňa však tento workshop nebol len jednou z mnohých vzdelávacích aktivít. Bol prirodzeným pokračovaním filozofie, ktorú žijem aj ako lektorka vo vzdelávacom centre Educat.
V Educat veríme, že učiteľ sa nerodí až v prvý deň za katedrou. Formuje sa oveľa skôr – počas štúdia, v diskusiách, na workshopoch, v stretávaní sa s inšpiratívnymi ľuďmi a pri hľadaní odpovedí na otázky, ktoré nemajú jedno správne riešenie. Presne takýto priestor ponúkol aj víkend v Zaježovej.
Stretla som tam ľudí, ktorí pôsobia v neziskových organizáciách, univerzitách, dobrovoľníctve či občianskych iniciatívach. Ľudí, ktorým nie je jedno, ako vyzerá spoločnosť, v ktorej žijeme. Program bol nabitý aktivitami, diskusiami a hrami, takže nuda nemala šancu, a to všetko s partiou tých, pri ktorých sa dalo bezpečne premýšľať, pýtať sa aj pochybovať.
Celý víkend sa niesol v duchu budúcnosti – konkrétne tej v roku 2045. Rozprávali sme sa o tom, v akej krajine žijeme dnes a v akej by sme chceli žiť o dvadsať rokov. A či tou krajinou vôbec bude Slovensko. Písali sme listy z budúcnosti ľuďom v súčasnosti, hľadali dôsledky masívneho odchodu mladých do zahraničia a pomenúvali silné aj slabé miesta našej krajiny.
Naše vízie Slovenska boli rôzne – optimistické aj skeptické. No v jednom sme sa zhodli: zmena je možná. A nezačína sa veľkými rozhodnutiami „zhora“, ale jednotlivcami, ktorí sa rozhodnú zostať aktívni.
Práve preto považujem zapájanie budúcich učiteľov do podobných workshopov, vzdelávacích a networkingových podujatí za kľúčové. Učiteľ totiž nie je len sprostredkovateľ učiva. Je sprievodcom, ktorý má žiakov učiť rozmýšľať, klásť otázky a hľadať súvislosti. A to sa nedá naučiť len z učebníc.
Educat je priestorom, kde môžu študenti učiteľstva pôsobiť ako lektori a získavať pedagogickú prax už počas štúdia, rozvíjať svoje zručnosti, vstupovať do rôznych medziľudských situácií a zároveň si budovať sieť kontaktov. Takéto skúsenosti pomáhajú lepšie pochopiť svet, do ktorého budeme o pár rokov vstupovať nielen my ako učitelia, ale aj naši budúci žiaci.
Z workshopu v Zaježovej som si odniesla nové priateľstvá, kontakty a množstvo inšpirácie. Dozvedela som sa o organizáciách a projektoch, ktoré reálne zlepšujú Slovensko, často bez veľkej publicity, no s obrovským dosahom. Rozšírilo mi to obzory – profesijne, osobnostne aj občiansky.
Ak má byť Slovensko krajinou, v ktorej budú chcieť mladí zostať, potrebujeme učiteľov, ktorí majú skúsenosť so svetom mimo školy. A presne o to sa v Educat snažíme – spájať vzdelávanie, prax a odvahu premýšľať o budúcnosti už dnes.
Autorka: Paulína Semaňáková, lektorka slovenčiny a biológie
Workshop realizoval Sokratov inštitút s podporou Európskej únie: link TU.
